Smolník

O osídlení Smolníka v časoch tatárskeho vpádu existuje len legenda. Podľa nej od potoka v predmestí vedie tajná chodba smerom do miesta súčasnej tabákovej továrne. Práve v nej sa sústredili obyvatelia za tatárskeho vpádu. V nej mohli dlho prebývať, pretože tam mali vodu zo studničky a pri používaní podzemného komína si pripravovali aj jedlá.
Prvá písomná zmienka o Smolníku pochádza z listiny z roku 1243 (po druhom tatárskom vpáde). Ďalšia písomná zmienka pochádza z roku 1255 a je v listine Bela IV..

O rozmachu obce svedčí aj nemocnica pri smolníckych baniach, ktorú založil kráľ Ladislav IV. v roku 1280.

V roku 1290 sa terajšia obec Smolnícka Húta nazývala Schmöllnitzer Pochdorf. Práve tu boli železorudné bane a drviarne. Železná ruda sa pražila v hute. Na mieste terajšej obce Smolník sa začali stavať sídla pre privilegované obyvateľstvo nemeckej národnosti, ktoré chcelo pracovať v baniach.

Smolník sa stal kráľovským banským mestom roku 1327. Získal banské, trhové, poľovné a rybárske právo a to podľa vzoru štiavnického práva, ktoré bolo založené na saskom práve. Jeho patrónom bol Viliam Druget – spišský a abovsko-novohradský župan.

Asi od roku 1328 boli na čele Smolníka komorní grófi. Smolník v tomto čase dostal dekrét – získal dvojmíľové územie.

Za panovania Ladislava Pohrobka bola ťažba a tavenie železa v celej doline zakázaná, aby nechýbalo drevo na tavenie vzácnych kovov. Ladislav Pohrobok oslobodil Smolník od kráľovskej banskj dane, a tak Smolník otvoril roku 1456 nové bane.

V ďalšom období Ján Zápoľský poslal z Poľska 700 mužov, aby dobyli Smolník a Gelnicu. Mestá sa spoločne postavili na odpor a jeho úmysel prekazili.

Keď sa roku 1465 zmocnili spišského hradného panstva Zápoľskovci, Gelnica a Smolník sa stali ich poddanskými mestami, a tým sa dostali do závislosti na kapitánoch Spišského hradu. Smolník sa zmenil na zemepánske mesto.

KDE NÁS NÁJDETE

ŽELEZNÁ CESTA, Hlavná 88, 040 01 Košice