Priemyselné dedičstvo

Priemyselná revolúcia zmenila významnou mierou európske mestá do podoby akú poznáme dnes. Na rozdiel od Severnej Ameriky, v Európe bol jej priebeh špecifickejší, nakoľko prebiehala v existujúcej historickej štruktúre sídelných útvarov a ich infraštruktúry. V priebehu 20. storočia sa výroba sťahuje do iných končín sveta a spoločnosť sa orientuje na III. sektor. Nie všetky priemyselné mestá 19. storočia sa dokázali prispôsobiť, predovšetkým tie, ktoré sa orientovali veľmi špecificky sa javia ako problematické, transformácia z industriálnej na postindustriálnu spoločnosť je dnes celoeurópskou problematikou.

„Proces transformácie prináša so sebou rozsiahlu konverziu fyzických štruktúr, ktorých vznik bol spojený s expanziou priemyselnej výroby v okrajových resp. mimosídelných polohách vtedajších miest a ktoré sa dnes nachádzajú v jadrových oblastiach miest a mestských aglomerácií. Na rozdiel od nedávnej minulosti sa do popredia dostávajú nielen ekologické, ale aj socioekonomické a sociokultúrne aspekty procesov obnovy degradovaných urbánnych štruktúr a osobitne transformácie bývalých priemyselných oblastí.“ Plnohodnotné zaradenie industriálneho dedičstva do kultúrneho dedičstva je stále problematické. Spoločnosť si len pomaly uvedomuje, že tieto objekty a areály sú nositeľmi hodnôt ako historických, tak aj technických a architektonických a sú svedectvom významnej éry, ktorá už patrí minulosti.

1 – V niekdajšej elektrárni z konca 19. storočia na južnom brehu Temže v Londýne, ktorá bola neskôr zmenená na sklad spoločnosti s bujónmi OXO, sa dnes nachádza bývanie, komerčné a výstavné priestory (foto: Nina Bartošová)
História – priemyselná revolúcia

Významnejšie obdobie rozvoja miest prišlo koncom 18. storočia príchodom priemyselnej revolúcie. Zmeny, ktoré nastali, natrvalo poznamenali obraz vtedajších miest. Priemyselná revolúcia začala v Anglicku a spustila masívne spriemyselňovanie, ktoré začalo v oblasti textilného priemyslu a postupne sa rozšírilo do ďalších odvetví. V tomto období nastal obrovský nárast výroby, spolu so spracovaním surovín, či už išlo o výrobne suroviny alebo pohonné látky.

Významnú úlohu zohrala doprava, vďaka čomu došlo k rozvoju železníc ale aj vodnej dopravy. Rozvíjali sa komunikačné technológie a celková infraštruktúra. Efektívnosť výroby závisela od strategického plánovania.

Dôležitým elementom v tomto procese bol nielen druh priemyslu, potrebné množstvo ľudskej pracovnej sily, ale aj vhodná poloha, či už v nadväznosti na spracovávané suroviny, alebo na miesta odbytu. Zatiaľ čo v Západnej Európe nastalo spriemyselňovanie začiatkom 19. storočia, na území Slovenska to bolo až po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867, kedy nastalo priaznivejšie ekonomické obdobie. Nové podniky vznikali predovšetkým za účasti rakúskych a nemeckých investorov a koncentrovali sa v okolí Bratislavy, využívajúc dobré spojenie s Budapešťou a Viedňou, pričom materské podniky sídlili zväčša vo Viedni.

KDE NÁS NÁJDETE

ŽELEZNÁ CESTA, Hlavná 88, 040 01 Košice