---

1. Košice

Museum

• Slovak Technical Museum, Hlavná 88
• Visit of the expositions (Mining, Artistic Smithy, History of Metallurgy, Exposition VSŽ Košice, Utility and Artistic Metallic Objects).

Museum

• East Slovak Museum
• Rodošto – the memorable house of F. Rákoczi, Hrnčiarska 7 - The executioners bastion, Exposition of Artistic Castings

National cultural monument

• St. Elizabeth gothic cathedral from the year 1380, construction continued in the several phases.
• The exteriors and interiors St. Elizabeth gothic cathedral. Stop by the first Altar made of iron in Košice - aisle Altar of St. Cross, neogothic, built as the memory of the World War I. in the year 1931. (architect: premonstr. Priest Ľudovít Konrády (- 1929), Producer: artistic metalworker and bell caster Vojtech Buchner from Košice, workshop of the firm Brothers Buchner, Košice).

National cultural monument

• Urban Tower, gothic renaissance, re-built in 1628, the Tower was arranged as Belfry for the Bell of St. Urban from 1557 produced by bells and cannon caster František Ilenfeld from Olomouc. From 1996 the copy of this bell is installed in Urban Tower that was cast in VSŽ Košice.

Mohument

• The monument Original Urban Bell reconstructed form fragments in front of the of the Tower as the monument.

---

1. Moldava nad Bodvou

Technical monument

• The smithy workshop of the country smith from the 1-st half of the 20th century with the living part and with the farm buildings (Interior of the smithy workshop with the original equipment, with the forge and with the implements, installed STM Košice).

---

1. Jasov

National cultural monument

• Monastery and church of Premonstratensians, Late Baroque, built in 1750-1766,
• French garden with Monastery library and with the archives. The Church of Jasov enterprised in the iron metallurgy. The blast furnace was built in 1780 that worked up to 1870 (ironwork of St. Johns). Some hammer-mills in Jasov and surroundings belonged to the ironworks. Part of the pig iron was sold to the iron works in Diósgyor, the part of it was processed in the hammer-mill in Bukovec and the rest was processed in the own hammer-mills.

Protected locality

• Cave Fajka with hallstatt settlement – 600 B.C. (in front of the cave a pit with the open hearth and with the half-processed iron piece was found, so called iron bloom with the weight 2 kg).

---

1. Medzev (Nižný Medzev)

Town with 600 years of the tradition in hammer-mills production. In 1893 in Nižný Medzev 109 hammer - mills with 198 hearths worked in the town.

Technical monument

• Hammer-mill of Slovak Technical Museum in Košice, originally the town 's hammer, working as the school hammer, consisting of one-hammer, two hearths.

Technical monument

• Brostl hammer-mill in Golden valley, functional, one-hammer, two hearths.

Technical monument

• Hammer-mill of VSŽ Košice in Šugov valley, kept in functional state, one-hammer, two hearths.

---

1. Štós a Štós kúpele

History

• Town of miners, well-known in the past as the centre of knives and forks production.
• According to the statistics data from 1869 200 families manufactured knives in the town Štós. Home producers founded the first independent knifes workshop (Wlaszlovits workshop founded in 1827, Kompordays workshop founded in 1858), that became larger factories to the end of the 19 ^th
• Knives from Štós were exported to the Balkans, to the Near East and to the Turkey. Production of the knives in the works SANDRIK Štós keeps the traditions in the town.
• A health resort Štós spa near the town Štós in the 605 meters above the sea level was founded in 1881. Today buildings were built in the years 1930-1940 and were modernized in the year 1950.
• The area of the spa is kept as a park with rhododendrons and the sekvojes.

---

1. Smolník

History

• Town of miners, during the reign of Charles Robert the seat of Mining Chamber.
• During Rákóczy insurrection mint operated in the town. Important mining of the copper ore was recorded in the 18 ^th In 1727 so-called Mining Inspectorate with Mining Court were established in the town.
• In 1754 the lower Mining school and North Hungarian Mining District were established in the town.

---

1. Mníšek nad Hnilcom

History

• Mines, blast furnaces and hammer-mills worked in the village from Medieval. In the 19th century there were small ironworks owned by Ján Gedeon Parti and company. The ironworks ceased to exist in 1882.

---

1. Prakovce (o. Gelnica)

History

• Ironworks owned by counts Csáky family were founded in 1805. After the reconstruction in 1843 they produced the iron rods, sheets, tools, steel products, artistic metallic casts. The ironworks were famous for casting of monumental cast iron sculptures and statues in Historical Hungary.
• Based on Csáky family enterprising iron and steelworks were founded in 1907 in Prakovce by count Ladislav Csáky. The company developed especially the production of the special steels. During the existence of the 1st Czechoslovak republic the steelworks in Prakovce produced 41 articles of the special steels. Majority of the inhabitants from the village worked in the works.

Cultural monument

• St. Ludmila Church (Catholic) has drawn the attention of the builders and the tourists that in its interior cast iron was plentifully used (decorated supporting pillars of the choir, staircase, parquet floor made from cast iron), property of the Roman Catholic Parish in Gelnica.

---

1. Gelnica

V časoch kráľa Belu IV. bola už mestom s banskými, správnymi, súdnymi a hospodárskymi výsadami. V 19. storočí tu boli v prevádzke dve železiarne: Mária huta, podnik Antona Patza od roku 1810, Matilda huta, podnik Otakara Jacobsa od roku 1849. V polovici 19. storočia okrem baní, hút a hámrov pracovalo v meste a na okolí (Perlová dolina, predtým Grellnseifenská dolina), takmer 200 kováčov, ktorí vyrábali klince a reťaze.

Cultural monument

• Pamiatkou na podnikanie Jacobsovcov je liatinová socha modliaceho sa baníka, ktorá pôvodne zdobila rodinnú hrobku Jacobsovcov v Matilda hute. Socha je dielom maďarského sochára Edmunda Szamolovského (1878 – 1914). Jacobs ju nechal odliať roku 1910. Na námestie v Gelnici bola prenesená roku 1930 pri príležitosti
  700. výročia založenia Gelnice.

Museum

• Banícke Museum, založené roku 1963, sídli v budove bývalého mestského magistrátu. Zbierky dokumentujú baníctvo, hámornícku maloželeziarsku výboru a cechový život
  v Hnileckej doline. Zmienku si zasluhujú pamiatky z pôsobenia štátnej odbornej školy železiarskej v Gelnici (založenej roku 1893), zameranej na prípravu technikov
  a robotníkov v obvode Košickej obchodnej a priemyselnej komory.

---

1. Krompachy

History

• Začiatky tunajšieho železiarstva siahajú do 16. storočia.  V roku 1841 vznikla Pohornádska železiarska spoločnosť. K vysokej peci postavenej v 30. rokoch
  19. storočia čoskoro pristavili skujňovaciu hutu a hámor a v roku 1845 postavili valcovňu železa. V roku 1852 sa železiareň rozšírila o zlievareň a o rok neskôr o strojársku dielňu na výrobu poľnohospodárskych strojov. V tomto období už zamestnávala železiareň 300 robotníkov. V roku 1880 bola postavená nová vysoká pec na výrobu besemerského surového železa a dielňa na smaltovanie liatinových varných nádob.
  V časti závodu Stará Maša vyrábali liatinové nádoby, stoly do parkov a kvetináče, stroje a časti strojov, smaltované nádoby rôznej veľkosti a rôznych druhov.

Technical monument

• Objekty tzv. Starej Maše (vysokopecná huta, zlievareň, dielne, robotnícka kolónia)
  z polovice 19. storočia.

History

• V roku 1870 začal pracovať v krompašskej železiarni strojný inžinier Viktor Lorenc (1843 – 1915). V období jeho pôsobenia vyrábala železiareň tzv. krompašské gátre (mechanické drevoobrábacie rámové píly na rezanie dosiek), ktoré sa rozšírili
  v krajinách strednej a východnej Európy.

Technical monument

• Krompašský lorencovský gáter z 80. rokov 19. storočia inštalovaný v areáli závodu Kovohuty Krompachy, a. s.

History

• Železiareň v Krompachoch predstavovala koncom 19. storočia a v prvých desaťročiach 20. storočia technicky najmodernejší železiarsky podnik, v dnešnom ponímaní úplný integrovaný závod s najväčšou hutníckou výrobou v Uhorsku. Koksová vysoká pec postavená roku 1897 s ročnou výrobou 40 000 ton surového železa bola najvýkonnejšou vysokou pecou v Uhorsku. V roku 1913 mala krompašská oceliareň ročnú kapacitu 150 000 ton ocele a primerane vzrástla i kapacita valcovní.

History

• V súvislosti s jej výstavbou bola roku 1964 zastavená prevádzka železiarne a zlievarne v Košických Hámroch. Túto železiareň založilo mesto Košice začiatkom 16. storočia pri sútoku potokov Opátka a Hámor. V polovici 19. storočia postavil nemecký priemyselník Otakar Jacobs na mieste slovenských pecí vysokú pec a skujňovací hámor. Výroba sa postupne preorientovala na zlievárenstvo. Vysokú pec odstavili roku 1911. Zlieváreň však ostala v prevádzke naďalej a v období prvej ČSR vyrábala široký sortiment odliatkov.

Návrat do Košíc cez Jaklovce, fakultatívne zastávka pri Ružínskej priehrade, ktorej výstavba sa začala r. 1965.

---

1. Krásnohorské Podhradie

Mauzóleum

• Secesná stavba z r. 1903 – 1904 v malej parkovej úprave, ktorú postavili ako rodinnú kryptu pre Dionýza Andrássyho a jeho manželku Františku.

National cultural monument

• Hrad Krásna Hôrka s historickou hradnou expozíciou pochádza z prvej polovice
  13. storočia. Krásna Hôrka patrila do polovice 16. storočia rodine Bebekovcov,
  od začiatku 17. storočia do 20. storočia rodine Andássyovcov

---

1. Rožňava 

History

• Roku 1320 povýšil Rožňavu kráľ Karol Róbert na mesto. História mesta je úzko spätá s baníctvom. Dolovali sa tu ušľachtilé, železo a meď.

Museum

• Banícke Museum, Šafárikova ul. 31, Šafárikova ul. 43
• Expozície dokumentujú nielen vývoj baníctva a hutníctva, ale aj remeslá, umenie, prírodu a históriu v regióne Gemer.

Cultural monument

• Kostol Nanebavzatia Panny Márie, pôvodne farský, od roku 1776 biskupský, gotická stavba dokončená okolo roku 1304. Voľný obraz Metercie, neskorogotický z roku 1513, od Majstra L. A., s podrobným znázornením baníckych a hutníckych prác
  v mnohých detailných scénach.

---

1. Betliar

History

• Obec patrila Bebekovcom a od konca 16. storočia až do 20 storočia Andrássyovcom. Jej obyvatelia sa zaoberali baníctvom (zlato a železo). V roku 1781 bola v obci postavená vysoká pec, v roku 1845 – 1847 prvá valcovňa na parný pohon v Uhorsku
  a roku 1853 druhá vysoká pec (Jakobina huta, Tomášova huta). V roku 1879 odkúpil betliarsku železiareň gróf Emanuel Andrássy. Vysoké pece zanikli roku 1903.

National cultural monument

• Kaštieľska 6.
• Komplex National cultural monument tvorí kaštieľ Betliar s prírodným parkom a expozíciou. Bytová kultúra šľachty v 18. a 19. storočí. Kaštieľ v Betliari dal postaviť začiatkom 18. storočia Štefan Andrássy, kurucký kapitán a veliteľ mesta Levoče. Koncom 18. storočia bol za Leopolda Andrássyho kaštieľ klasicistiky prestavaný
  a obklopený anglickým parkom. Koncom 19. storočia za Emanuela Andrássyho bol kaštieľ prestavaný na spôsob francúzskych renesančných barokových zámkov
  v historizujúcom slohu. Kaštieľ bol hojne navštevovaný zahraničnými hosťami, predovšetkým majiteľmi železiarskych podnikov, ktorým Andrássyovci dodávali rudu a surové železo zo svojich gemerských závodov. Tu usporadúvali nákladné hostiny
  a poľovačky, ktoré mali upevniť tieto obchodné styky. Park má okolo 70 ha a je v ňom niekoľko jazierok, fontán, vodometov, sôch a váz. Kovové plastiky boli uliate
  v železiarni Andrássyovcov v blízkej Drnave.

---

1. Nižná Slaná

History

• Banícka obec založená v 14. storočí patrila od poslednej tretiny 16. storočia až do
  19. storočia rodine Andrássyovcov. V 60. rokoch 19. storočia, keď v Gemeri v doline Slanej nastalo značné oživenie železiarskej výroby, najmä pričinením významného železiarskeho podnikateľa, grófa Emanuela Andrássyho (prezývaného aj „železiarsky gróf“), stala sa Nižná Slaná dejiskom nového železiarskeho podnikania. Tento podnikateľ postavil roku 1867 na mieste zastaranej železiarne so slovenskou pecou
  a hámrami novú vysokú pec, ktorú nazval „Etelka huta“. Vo vysokej peci zhutňovali siderity a limonity v surovom i praženom stave. Na praženie rudy slúžilo osem pražiacich pecí. Ročná výroba surového železa bola 6 300 ton v roku 1898. Roku 1900 prešla železiareň do vlastníctva Rimavsko-muránsko-šalgótarjánskej účastinnej spoločnosti, ktorá roku 1907 zastavila prevádzku vysokej pece.

Technical monument

• Etelka huta, vysoká pec s priľahlou budovou na technologickú prípravu vysokopecnej vsádzky v areáli závodu ŽELBA š. p., odštepný závod SIDERIT Nižná Slaná.

---

1. Vlachovo

History

• Obec vznikla v polovici 14. storočia ako banícke sídlisko. Do polovice 16. storočia patrila Štítnickovcom, potom rodine Andrássyovcov ako súčasť krásnohorského hradného panstva. Od roku 1549 sa tu spomínajú 2 železiarske hámre. Výroba železa tu prebiehala nepretržite aj v 18. storočí (Nižný hámor, Vyšný hámor). Vysokopecnú hutu (Karlova huta) pri sútoku rieky Slanej a potoku Dobšiná postavil roku 1843 gróf Karol Andrássy. Neskôr sa železiareň stala súčasťou železiarskeho podniku grófa Emanuela Andrássyho, ktorý tu roku 1870 postavil druhú vysokú pec. V 80. rokoch 19. storočia bola v prevádzke už len jedna vysoká pec. V roku 1898 dosiahla ročná výroba 5 162 ton surového železa. V roku 1900 sa vlachovskej železiarne zmocnila Rimavsko-muránsko-šálgótarjánska účastinná spoločnosť, ktorá definitívne zastavila výrobu roku 1907.

Technical monument

• Karlova huta, vysoká pec s prevádzkovou budovou situovaná v katastrálnom území obce Vlachovo v lokalite Dobšinská Píla.

---

1. Dobšiná

History

• Banícke mestečko založili roku 1326. V 14. storočí sa tu spomínajú železiarske hámre, v 15. storočí zlaté, strieborné, medené a železo rudné bane. Roku 1680 bola
  v Dobšinej postavená prvá vysoká pec. V 19. storočí boli v prevádzke 2 vysoké pece, ktoré patrili mestu Dobšiná. Tzv. dobšinskú hornú hutu prenajímali Cogurgovci, ktorí tu postavili roku 1858 vysokú pec a skujňovacie vyhne.

Technical monument

• Mestský úrad Dobšiná
• Liatinová konštrukcia schodiska odliata v drnavskej železiarni za majiteľa grófa Dionýza Andrássyho.

---

1. Stratená

History

• Obec sa vyvinula okolo mediarskych, neskôr železiarskych podnikov v prvej polovici 18. storočia. Železiareň bola situovaná pozdĺž potoka Hnilec vo vzdialenosti 7 – 8 km od železnorudných baní v Dobšinej a Spišskej Novej Vsi. Rozvoj železiarne nastal v roku 1842, keď prešla do rúk rodiny Coburgovcov. Starú vysokú pec roku 1858 prestavali a roku 1861 postavili novú vysokú pec.

Technical monument

• Zachovala sa časť prevádzkových objektov.

---

1. Červená Skala (časť obce Šumiac)

History

• Začiatky železiarstva na Červenej Skale siahajú do druhej polovice 18. storočia. Železiareň patrila do roku 1807 Jozefovi Coloredovi, komornému grófovi v Banskej Štiavnici, odborníkovi v hutníctve. Novými majiteľmi vysokej pece a hámrov na Červenej Skale sa od roku 1807 stali gróf František Koháry a Jozef Mitrovský. V tejto ére železiarskeho podnikania sídlila správa Pohorelských železiarní na Červenej Skale. Od roku 1826 získal Pohorelské železiarne, a tým aj železiareň na Červenej Skale, Ferdinand Coburg. Vysoká pec bola definitívne odstavená roku 1882.

---

1. Vaľkovňa

History

• V katastri obce (Nižná Švábolka, Vyšná Švábolka) boli v prevádzke v 19. storočí valcovne na výrobu plechov a koľajníc, ktoré postavila saská arcivojvodská rodina Coburgovcov.

Technical monument

• Objekt bývalých coburgovských železiarní, slúžiaci ako sklad valcovne, postavený roku 1839, prestavaný v roku 1890.

---

1. Pohorelá (osada Pohorelská Maša)

History

• Poddanská dedina Pohorelá hradu Muráň vznikla po roku 1612. Osada Pohorelská Maša vznikla na prelome 18. a 19. storočia pri coburgovských železiarňach.
  V 70. rokoch 18. storočia sa začalo v obci vyrábať železo (v roku 1794 oceľový hámor, v roku 1804 vysoká pec a hámor). V roku 1826 sa stali Pohorelské železiarne súčasťou Coburgovského železiarskeho podniku. V rokoch 1837 – 1839 postavili
  v Pohorelej novú vysokú pec so zlievárňou a hámrami na mieste, ktoré sa nazývalo podľa majiteľa Ferdinandova huta. Vysoká pec bola v prevádzke do roku 1892.
  V 90. rokoch 19. storočia pracovala v tejto železiarni oceliareň, valcovňa, zlieváreň
  a strojáreň. Táto výroba sa udržala až do 20. storočia.

Mohument

• Liatinový pavilón odliaty v pohorelskej železiarni roku 1841 na pamiatku zakladateľa Coburgovských železiarní, Ferdinanda Coburga (1785 – 1851).

---

1. Muráň (časti obce Muráň, Predná Hora)

History

• Už v 15. storočí boli v obci železiarske pece a hámre.

Pamätníky

• Predná Hora, Obelisk grófa Františka Koháryho (železiarskeho podnikateľa, spolumajiteľa vysokej pece a hámra na Červenej Skale od roku 1807) na rázcestí Muránskej Huty, Prednej Hory a Muráňa z roku 1807
• Pamätník bulharského kráľa Ferdinanda (bronzová plaketa s hlavou a erbom) zo začiatku 20. storočia.

---

1. Tisovec

History

• Koncom 18. storočia sa začala v Tisovci rozvíjať výroba železa. V roku 1782 postavili vysokú pec, v rokoch 1804 – 1805 tu pracovali tri hámre. V 40. – 50. rokoch
  19. storočia bola tisovská vysoká pec najväčším výrobcom surového železa
  v Uhorsku. R. 1864 postavili druhú vysokú pec so škótskou stĺpovou konštrukciou.
  V roku 1913 spustili v Tisovci koksovú vysokú pec s dennou kapacitou 50 ton surového železa. V rokoch 1921 – 1923 sa uskutočnila v tisovskej železiarni väčšia rekonštrukcia, v rámci ktorej postavili namiesto dvoch zastaraných vysokých pecí výkonnejšiu koksovú vysokú pec, tri nové Cowperove ohrievače vzduchu. Kvôli využitiu vysokopecnej trosky postavila štátna železiareň v Tisovci tehelňu na výrobu troskových tehál. Po skončení druhej svetovej vojny sa podarilo robotníkom odstrániť škody a 19. apríla 1947 obnoviť prevádzku vysokej pece. V rámci rekonštrukcie železiarne bola roku 1953 postavená nová tenkostenná vysoká pec s užitočným objemom 325 m ³ . Dňa 18. mája 1965 dopravili z tisovskej vysokej pece oheň na zapálenie prvej vysokej pece vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach.
  Dňa 30. decembra 1965 zastavili v Tisovci nerentabilnú prevádzku vysokej pece,
  pri ktorej bolo zamestnaných vyše 200 ľudí.

Mestský úrad, Tisovec – objekt radnice

Museum Expozície:

• Tisovec vo vývoji pohronského a gemerského železiarstva (Expozíciu odborne pripravilo a realizovalo Slovenské technické Museum v Košiciach). Kovospracujúce remeslá (expozíciu odborne pripravilo a realizovalo Slovenské národné Museum
  v Bratislave).

---

1. Hnúšťa

History

• V polovici 19. storočia tu bol najväčší závod Rimavsko-muránskej spoločnosti. Túto vysokú pec postavila roku 1830 spoločnosť Rimavská koalícia. Pôvodne zásobovala všetky hámre koalície surovým železom. Ročne sa vyrobilo 2 800 ton sivého surového železa. Po rekonštrukcii vysokej pece roku 1894 vzrástla výroba surového železa na 4900 ton za rok.

---

1. Sirk (osada Červeňany)

History

• Tunajšiu železiareň pod Železníkom postavila Hrlicko-tapolcsánska železiarska účastinná spoločnosť v rokoch 1870 – 1871. Červenianska vysoká pec s parostrojným dúchadlom vyrobila ročne 2 400 – 2 800 ton surového železa. Rudu dopravovali povozníci z baní na Železníku, v Sirku, Rákoši a Nandraži. Surové železo sa prepravovalo povozmi k železničnej stanici Tornaľa. Značná časť surového železa sa predávala do Rakúska. Od roku 1883 sa červenianska vysoká pec stala súčasťou Coburgovho železiarskeho podniku a bola v prevádzke do roku 1903.

Technical monument

• Drevouhoľná vysoká pec pilierovej konštrukcie o pôdoryse 4x4 m, postavená
  z lomového kameňa, mala pôvodne výšku 13,47 m a užitočný objem 40 m ³ .

---

1. Jelšava

History

• Mestečko vzniklo ako banícke sídlisko na ceste z Muráňa do Plešivca a Rožňavy.
  Už v roku 1243 sa spomína Jelšavský hrad a železiareň. Jelšava patrila Komore (koniec 16. storočia), palatínovi Vesselényimu a potom rodine Koháryovcov
  a Coburgovcov. Po tureckom spustošení v 16. storočí baníctvo zaniklo a aj výroba železa poklesla, hoci nezanikla (v rokoch 1804 – 1805 tu boli dve slovenské pece
  a dva hámre). Väčšina obyvateľov sa stala remeselníkmi (v roku 1697 bolo
  19 remesiel). Od začiatku 18. storočia vynikala Jelšava vo výrobe kovaných zvoncov v celouhorskom meradle. Výroba mala remeselný charakter. Prostredníctvom obchodu sa dostávali jelšavské zvonce, chýrne svojím ladením, do krajín strednej a východnej Európy. Jelšavské zvonkárstvo zaniklo roku 1967. Zariadenie poslednej zvonkárskej dielne majstra Jána Kenyeresa zachránilo Slovenské technické Museum v Košiciach.

---

1. Štítnik

History

• Obyvatelia Štítnika sa už od 12. storočia venovali dolovaniu rúd, výrobe a spracovaniu železa, ako to dosvedčuje názov mestečka, potom zmienka o potoku pri hámri roku 1243, ďalej písomný dokument z roku 1344, ktorý prvýkrát spomína hámor v Štítniku. V rokoch 1804 – 1805 pracovalo v mestečku 10 slovenských pecí a 10 hámrov. Akciová spoločnosť Štítnicka konkordia, založená v roku 1833, mala v Štítnickej doline vysokú pec, skujňovacie vyhne a hámor. Vysoká pec vyrobila týždenne 36,4 – 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo najmä do Ganzovho podniku
  v Pešti. Druhú vysokú pec v Štítnickej doline postavila koncom 40. rokov 19. storočia Benediktyovská spoločnosť s ročnou výrobou 1 344 ton liatiny.

National cultural monument

• Kostol (ev. a. v.) predstavuje gotickú stavbu zo 14. storočia, ktorá bola dokončená
  v poslednej tretine 15. storočia so stredovekými nástennými maľbami. Interiér je bohato vyzdobený predmetmi pôvodného zariadenia, ako aj sústredenými pamiatkami z gemerskej oblasti do kostola pri reštaurovaní na sklonku 19. storočia. Krstiteľnica je gotická bronzová z roku 1454, kalichy a bohoslužobné nádoby z 15. – 17. storočia, vyšívané bohoslužobné prikrývky z rokov 1641, 1679 a zo 17. a 18. storočia.

---

1. Kunova Teplica

History

• V rokoch 1804 – 1805 boli v obci štyri slovenské pece a tri hámre. Akciová spoločnosť Štítnicka konkordia tu založila roku 1833 železiareň s vysokou pecou
  a zlievarňou. Týždenne sa vyrobilo 33,6 – 36,4 ton zlievarenského surového železa.
  V zlievárni odlievali priamo z vysokej pece kachle, rúry, rošty, súčasti sporákov, hrnce – ročne asi 3 920 ton.

Trasa ukončená s možnosťou prechodu na železnú cestu v Maďarsku (Ózd) cez Tornaľu, hraničný prechod Kráľ – Bánréve.

---

1. Ózd (MR, Boršodsko – Abovsko – Zemplínska Župa)

Museum

• Alkotmány u. l
• Expozícia
• História železiarskeho podniku v Ózde, ktorý založil Gemerský železiarsky spolok roku 1845.

Skanzen

• Balyki főút 3
• Hutnícke a energetické zariadenia, obrábacie stroje, používané v ózdskej železiarni
  v rozpätí rokov 1860 – 1914, inštalované v parku.

---

1. Mníšek nad Hnilcom

History

• Meno obce ukazuje, že sa v jej obvode v ranom stredoveku zdržiavali mnísi – pustovníci. Prvázmienka o obci je z roku 1312. Od 14. storočia nadobúda význam ťažba medi. Boli tu aj bane na zlato a striebro. Ruda vyťažená v Mníšku nad Hnilcom sa spracúvala v hutách v Gelnici, Smolníku a Tichej Vode. Od stredoveku sa tu vyrábalo železo, ktoré sa spracúvalo v hámroch aj na drôt.

---

1. Švedlár

History

• Najstaršia zmienka o obci je z roku 1312. Kráľ Karol Róbert daroval obec roku 1338 Smolníku. Spolu so Smolníkom dostala sa obec do rúk Thurzovcov, potom Csákyovcov a nakoniec Banskej komory. Za reformácie bol Švedlár strediskom radikálnej sekty anabaptistov – novokrstencov na čele s Andrejom Fischerom, ktorý tu a v okolitých baníckych osadách pôsobil takmer 10 rokov. V baniach na meď sa pracovalo aj počas celého 19. storočia.

Cultural monument

• Kostol svätej Margity Antiochijskej (kat.) pôvodne gotický je z druhej polovice
  14. stor. V presbytériu je pôvodná gotická klenba s figurálnou konzolou hlavy baníka zo 16. storočia. V kostole je umiestnená bronzová krstiteľnica z roku 1360 od zakladateľa Gaalovskej dielne v Spišskej Novej Vsi – majstra Konráda Gaala.

---

1. Nálepkovo (predtým Wagendrüssel, Vondrišel)

History

• Táto banícka obec bola založená okolo roku 1270. Patrila markušovským Mariássyovcom. Pôvodne tu boli dve slovenské pece v majetku obce. V roku 1854 tu akciová spoločnosť postavila vysokú pec, ktorá zhutňovala najmä siderity z rudného revíru Žakarovce – Gelnica. Ročne sa tu vyrobilo 1 344 ton surového železa a 16,1 ton odliatkov. Prevádzka vysokej pece bola odstavená roku 1910. V chotári Nálepkova sa ťažili aj medené rudy, najmä od roku 1748, kedy bola založená Spoločnosť nálepkovských ťažiarov. Ťažba medených rúd a ich zhutňovanie v Smolníku prekvitalo až do roku 1843, kedy ťažba medzi začala upadať. V 19. storočí prevádzkovala firma Július Plander a spoločníci hámre na výrobu železných, kovaných panvíc, motýk, lopát a rýľov. Tieto hámre boli založené roku 1785. Ich rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1896.

Cultural monument

• Radnica, renovované námestie, kostol svätéhp Štefana kráľa (kat.), kostol (ev. a. v.), sčasti zachované pôvodné banícke domy s oblúkovite uzavretými vstupnými sieňami – Vorhaus.

---

1. Hnilčík (časti obce: Bindt, Hnilčík, Roztoky)

History

• Počiatky tejto baníckej obce siahajú do 13. storočia. V časoch banskej konjuktúry sa sem nasťahovalo veľa baníkov z Liptova, horného Spiša a z Oravy. V chotári obce Hnilčík sa vyskytuje niekoľko ložiskových oblastí, ktoré v minulosti predstavovali významné ťažobné strediská. Ide o banské revíry:

  Roztoky, Grétla, Bindt.

Technical monument

• Viadukt úzkokoľajnej železničky bez premostenia (nosné múry).

  Bindt

  patrí
  k najvýznamnejším rudným revírom na Spiši. Železné rudy sa tu ťažili už v 15. storočí. Neskôr od 18. storočia do polovice 19. storočia vystupuje do popredia ťažba medených a zlatonosných rúd. Od roku 1859 dochádza k opätovnému rozvoju železno-rudného baníctva zásluhou arcivojvodu Albrechta, majiteľa sliezskych
  a haličských železiarní, ktorý prenajímal aj železiareň v Liptovskom Hrádku. Železnú rudu pražili pred expedíciou v ôsmich pražiacich peciach pri bidtských baniach, ktoré uviedli do prevádzky roku 1873. Po zavedení mechanického vŕtania roku 1894 sa ťažba zvýšila na 16 – 28 tisíc ton železnej rudy ročne. Neskôr pribudla mechanická úpravňa a tepelná elektráreň. Takto na ložisku Bindt vznikol moderný závod, ktorý praženou rudou významnou mierou zásoboval moravské železiarne. Ťažba na lokalite Bindt bola ukončená v roku 1932, kedy sa zásoby vyčerpali.

Technical monument

• Staré šachty a štôlne, betónové zvyšky tepelnej elektrárne, niekoľko km dlhé haldy, pražiaca pec s úpravňou, zvonička tzv. umieračik.

---

1. Novoveská Huta (miestna časť mesta Spišská Nová Ves)

History

• Pôvodne to bola banícka osada, ktorá vznikla v chotári mesta Spišská Nová Ves.
  Už v 13. storočí sa tu ťažila medená ruda. Medzi ťažiarmi malo dominantné postavenie ťažiarstvo Johanni a Dolovajka. Po vstupe spišskonovoveských ťažiarov do Združenia hornouhorských ťažiarov postavili v Novoveskej Hute hutu Johanni na spracovanie medených rúd, ktorá bola v prevádzke vyše 100 rokov. Najprosperujúcejšia spoločnosť Johanni postavila v roku 1768 v rovnomennej šachte ťažné odvodňovacie zariadenie, ktoré odvodňovalo aj susednú baňu Dolovajku. V tom čase sa ťažila iba bohatá medená ruda s obsahom nad 12 % medi. Do roku 1868 sa
  z ložiska vyťažilo 550 000 ton rudy s obsahom 3 – 12 % medi, t.j. asi 6 000 ton čistého kovu. V roku 1888 bola zastavená ťažba rudy a prevádzka huty v Novoveskej Hute. Areál šachty Johanni odkúpilo konzorcium a postavilo tam Novoveské kúpele.

Technical monument

• Kamenný cestný most, drevená zvonica

Cultural monument

• Kúpeľné budovy z konca 19. storočia – pozostatky Novoveských kúpeľov

Turistika

• tri trasy značkovaných turistických chodníkov, dve značené cyklotrasy (horská cykloturistika)

---

1. Spišská Nová Ves

History

• Spišská Nová Ves bola založená v 13. storočí. Už v 14. storočí boli tu bane, v ktorých ťažili meď, železo a striebro, ktoré sa spracúvali v početných hutách a hámroch.
  V roku 1412 dal kráľ Žigmund Spišskú Novú Ves poľskému kráľovi Vladislavovi Jagellovi do zálohu (spolu s ďalšími 12 spišskými mestami). Zálohované mestá sa vrátili Uhorsku až po 360 rokoch za Márie Terézie. V roku 1773 Mária Terézia vytvorila z navrátených miest novú provinciu (okres) 16 spišských miest s centrom
  v Spišskej Novej Vsi. V meste pôsobili viaceré remeselnícke cechy, z ktorých najvýznamnejšia bola kovolejárska dielňa Konráda Gaala. S jej dokonalými výrobkami sa stretávame po celom Spiši. V 17. a 18. storočí, keď ostatné mestá rapídne upadali, Spišská Nová Ves vďaka obnoveniu ťažby železa a obchodu s ním prežívala obdobie novej konjuktúry. Po zrušení provincie roku 1876 mala Spišská Nová Ves postavenie banského mesta.

Museum

• Vlastivedné Museum, Letná č. 50, sídli v Provinčnom dome. Expozícia: Príroda
  a história okresu Spišská Nová Ves.

Cultural monument

• Kostol Nanebovzatia Panny Márie (kat. farský) z druhej polovice 13. storočia s 87 m vysokou kostolnou vežou, v ktorej je umiestnený najväčší spišský zvon od Andreasa Schaudta s priemerom 206 cm. V interiéri kostola sa nachádza bronzová ranorenesenčná krstiteľnica.
• Radnica, reduta (budova bývalého mestského hotela, kaviarne a divadla).

Kultúrna pamiatka – Technical monument

• Budova gymnázia, na nádvorí ktorého je inštalovaná busta Ľudovíta Trangousa
  (1786 – 1855), významného rodáka zo Spišskej Novej Vsi, železiarskeho podnikateľa, zakladateľa a zveľaďovateľa železiarne v Krompachoch.

Štôlňa

• Banícka štôlňa pod objektom Strednej priemyselnej školy (baníckej a geologickej).

---

1. Markušovce –

   fakultatívny výlet

History

• Markušovce patria medzi najstaršie osady Spiša a spomínajú sa už na začiatku
  12. storočia ako hraničná osada a strážna obec. Až do zrušenia poddanstva patrila obec spišskej šľachtickej rodine Mariássyovcov, ktorá podnikala v baníctve a hutníctve.
  V roku 1567 založili na tunajšom zámku zemiansku školu, na ktorej sa vyučovalo aj po slovensky. Posledná zmienka o škole je z roku 1663.

National cultural monument

• Renesančný kaštieľ z roku 1643, v ktorom sídli Museum historického nábytku.

National cultural monument

• Letohrádok Dardanely, pamiatka rokokovej architektúry.

Museum

• z roku 1778, situované v prostredí niekdajšieho francúzskeho parku je sídlom Múzea klávesových hudobných nástrojov, vyrábaných na území Slovenska.

Cultural monument

• Kostol svätého Michala archanjela (kat.) z 13. storočia, v interiéri náhrobky Mariássyovcov z červeného mramoru zo 16. a 17. storočia. V blízkosti kostola sú zachované časti Markušovského hradu, pôvodne gotického, postaveného v druhej polovici 13. storočia.

Prírodné zvláštnosti

• Markušovská transgresia (prírodná rezervácia), tzv. Markušovský skalný hríb.

---

1. Rudňany (predtým Koterbachy)

History

• Banícka obec bola založená v prvej polovici 14. storočia predkami rodiny Görgeyovcov. Ťažilo sa tu striebro, meď a ortuť. Od roku 1749 sa uskutočňovali rozsiahle banské práce, začalo sa ťažiť do hĺbky 200 metrov. Do roku 1793 sa ťažilo len na žile Droždiak s najhlbšou štôlňou Rochus. Približne od roku 1847 sa začali ťažiť siderity ako železná ruda, tetraedrity ako ortuť a baryt ako vedľajší produkt. Koncom 19. storočia medené bane upadali, avšak roku 1895 začalo Vítkovické banské a železiarske ťažiarstvo dolovať železnú rudu, ktoré vybudovalo na úpravu rúd pražiareň, koncom 19. storočia najväčšiu v celom Uhorsku.
• Rudnianske ložisko bolo najväčším podnikom na dolovanie železnej rudy v Československu až do zastavenia ťažby roku 1991.

Technical monument

• Portál štôlne Rochus

---

1. Kluknava

History

• Kluknava sa vyvinula na území Richnavy asi v poslednej tretine 13. storočia a patrila pod panstvo richnavského hradu. Neskôr bola majetkom Csákyovcov. Železná ruda sa ťažila v Banskej doline ručne – želiezkom a kladivkom. Neskôr pomocou ohňa nahriali rudu, ktorá sa potom ľahšie oddeľovala od hlušiny, strhávali ju a rozbíjali na malé kúsky. Vynájdením strelného prachu v 18. storočí sa práca v bani výraznejšie uľahčila.
• Prvý železiarsky hámor postavil roku 1551 Daniel Gundelfinger, kapitán richnavského hradu. Vyrábali sa tu železné polotovary určené na ďalšie spracovanie dedinským kováčom. V 40. – 50. rokoch 19. storočia bola v Kluknave menšia železiareň so slovenskou pecou, ktorá vyrábala iba pre miestny trh.
• Súčasťou obce Kluknava je osada Štefanská huta, ktorá bola dejiskom významného hutníckeho podnikania v 19. storočí. Ťažiarstvo súkromných banských podnikateľov, (Oberungarische Waldbürgerschaft) založené roku 1748, získalo v roku 1833 právo na zhutňovanie rúd.
• Ťažiarstvo postavilo v rokoch 1846 – 1848 novú hutu, v ktorej zhutňovali sulfidové rudy na striebro, meď a ortuť. Hutu pomenovali na počesť novorodeného palatínovho syna Štefana na Štefanskú hutu. V 50. – 60. rokoch 19. storočia pracovalo pri výrobe kovov 168 robotníkov. Ako v prvej hute v Uhorsku tu zaviedli roku 1889 elektrolytický postup na oddelenie striebra od čiernej medi a na rafináciu medi.

Technical monument

• Pozostatky továrenskej klasicistickej budovy z polovice 19. storočia v osade Štefanská huta. Drevený krytý most z červeného smreku cez rieku Hornád, ktorý spája historickú osadu Štefanskú hutu s Kluknavou. Most konštrukcie lichobežníkového vešadla kombinovaného s priehradovým trámom o rozpätí 27,8 m bol postavený roku 1832
  a zrekonštruovaný v rokoch 1981 – 1984. Vyniká svojím ojedinelým technickým riešením.

---

1. Jaklovce

History

• Jaklovce vznikli na území, ktoré kráľ Ladislav IV. roku 1282 vyňal z právomoci Gelnice a daroval comesovi Jekulovi. V roku 1344 sa spomínajú ako villa Jekel. Až do zrušenia poddanstva zostali v majetku rodiny Jekelfalussyovcov. Už v stredoveku sa
  v obci nachádzali bane na železo. V polovici 19. storočia bola v obci menšia železiareň s hámrom bez vysokej pece.

Cultural monument

• Barokový kaštieľ, pôvodne jednopodlažný z polovice 18. storočia, pred rokom 1920 prestavaný a rozšírený na poschodový. Hospodárska budova a koniareň, pôvodná stavba z druhej polovice 18. storočia, empírovo upravená a po roku 1945 čiastočne upravená. Terajší majiteľ kaštieľa plánuje urobiť z kaštieľa poľovnícky zámoček
  s reštauračnými službami. Okrem toho hodlá vybudovať v katastri obce zimné a letné turistické stredisko.

---

1. Opátka (predtým Opáka) –

   fakultatívny zájazd

History

• Obec sa spomína až v 18. storočí (1763) v súvislosti s baňami na meď. V prvej polovici 19. storočia tu Banská komora postavila pec na tavenie medi a hámor.

Technical monument

• Objekt bývalej správy mediarskych hámrov, tereziánska neskorobaroková stavba z roku 1767 – 1770, budovaná do svahu, zo strany cesty prízemná a v záhradnej časti dvojpodlažná.

Cultural monument

• Kostol svätého Floriána (kat.), barokovo – klasicistický, postavený roku 1784, reštaurovaný roku 1845 a koncom 19. storočia s početnými sakrálnymi pamiatkami.
  V interiéri boli použité banícke motívy. V sakristii je murovaná pec na pečenie oblátok so železnými formami na pečenie oblátok z roku 1749.