---

1. Košice

Múzeum

• Slovenské technické múzeum, Hlavná 88
• Prehliadka expozícií (Baníctvo, Umelecké kováčstvo, História hutníctva, Expozícia VSŽ a. s. Košice, Úžitkové a umelecké predmety z kovov)

Múzeum

• Východoslovenské múzeum
• Rodošto – pamätný dom Františka II. Rákócziho, Hrnčiarska 7 – Katova bašta
• Expozícia umeleckého kovolejárstva

Národná kultúrna pamiatka

• Areál Dómu sv. Alžbety, gotický chrám z r. 1380, stavba pokračovala vo viacerých etapách
• Exteriéry, interiéry Dómu sv. Alžbety
• Zastávka pri prvom železnom oltári v Košiciach – Bočný oltár sv. Kríža, neogotický, postavený na pamiatku prvej svetovej vojny roku 1931 (projektant: prepošta, farár
  a kanoník Ľudovít Konrády (1929), výrobca: košický umelecký zámočník a zvonolejár Vojtech Buchner, dielňa firmy Bratia Buchner, Košice)

Národná kultúrna pamiatka

• Urbanova veža, postavená v gotickom štýle., neskoršiu renesančnú podobu získala
  v roku 1628, veža upravená ako zvonica pre zvon svätého Urbana z r. 1557 od zvono- a delolejára Františka Ilenfelda z Olomouca, od roku 1996 zavesená kópia zvona
  v Urbanovej veži, ktorú odliali vo VSŽ, a. s. Košice.

Pamätník

• Poskladané úlomky pôvodného Urbanovho zvona vystavené pred vežou ako pamätník

---

1. Moldava nad Bodvou

Technická pamiatka

• Kováčska dielňa vidieckeho kováča z 1. polovice 20. storočia s obývacou časťou
  a hospodárskymi budovami (interiér kováčskej dielne s pôvodným zariadením, vyhňou a nástrojmi vyinštalovalo STM v Košiciach)

---

1. Jasov

Národná kultúrna pamiatka

• Kláštor a kostol jasovského konventu premonštrátskeho rádu, neskorobaroková stavba vybudovaná v roku 1750 – 1766 s francúzskou záhradou, s kláštornou knižnicou
  a archívom v správe MS. Jasovské prepošstvo podnikalo v železiarstve. V roku 1780 tu bola postavená vysoká pec, ktorá bola v prevádzke do roku 1870 (huta svätého Jána). K železiarskemu podniku prepošstva patrilo i niekoľko hámrov v Jasove
  a v priľahlých oblastiach. Časť surového železa sa predávala do železiarne v Diósgyore, časť sa spracovala v skujňovacom hámri v Bukovci a zvyšok spracovali vo vlastných hámroch.

Chránená lokalita

• Jaskyňa Fajka z doby halštatskej – 600 rokov pred n. l. (pred jaskyňou objavená jama s ohniskom a polospracovaným kusom železa, tzv. lupou s hmotnosťou 2 kg)

---

1. Medzev (Nižný Medzev)

Mestečko so šesťstoročnou tradíciou hámorníckej výroby. Roku 1893 bolo v Nižnom Medzeve v prevádzke 109 hámrov so 198 ohniskami.

Technická pamiatka

• Hámor Slovenského technického múzea v Košiciach na Štósskej ceste, pôvodne mestský hámor, funkčne školský hámor, podľa technického typu jednokladivový, dvojohniskový hámor.

Technická pamiatka

• Bröstlov hámor v Zlatej doline, funkčný, jednokladivový, dvojohniskový hámor.

Technická pamiatka

• Hámor v Šugovskej doline, funkčne udržiavaný, jednokladivový, dvojohniskový hámor.

---

1. Štós a Štós kúpele

Historické informácie

• Banské mestečko Štós bolo v minulosti známe ako stredisko výroby nožov a vidličiek. Podľa štatistických údajov z roku 1869 sa v Štóse zaoberalo 200 rodín výrobou nožov v domácnostiach. Zámožnejší domáci výrobcovia vytvorili prvé samostatné nožiarske dielne (Wlaszlovitsova dielňa vznikla v roku 1827, Kompordayovu dielňu založili v roku 1858), ktoré do konca 19. storočia vyrástli na väčšie nožiarne s továrenskou výrobou. Štósske nožiarske výrobky sa dostávali na Balkán, do malej Ázie a Turecka. Na významné tradície nožiarstva nadväzovala výroba nožov v závode SANDRIK Štós spol. s r. o.
• Klimatické kúpele Štós nad obcou Štós vo výške 605 m nad morom boli založené roku 1881. Dnešné budovy boli vybudované v rokoch 1930 – 1940 a zmodernizované roku 1950. Areál kúpeľov je pretvorený na park, v ktorom sú vysadené rododendróny i sekvojovce. V areáli kúpeľov sa nachádza štôlňa.

---

1. Smolník

Historické informácie

• Banské mesto Smolník za kráľa Karola Róberta sa stalo sídlom Banskej komory.
  Za Rákócziho povstania tu bola mincovňa. V 18. storočí tu bola významná ťažba medi. Roku 1727 tu bol ustanovený tzv. banský inšpektorát s banským súdom.
  Od roku 1754 tu pôsobila nižšia banícka škola, hornouhorský banský dištrikt a po roku 1854 banský kapitanát (podliehali mu napr. 4 banské súdy).

---

1. Mníšek nad Hnilcom

Historické informácie

• Od stredoveku boli v obci bane, železiarske pece a hámre. V 19. storočí tu bola menšia železiareň spoločnosti Ján Gedeon Partl a spol., ktorá zanikla roku 1882.

---

1. Prakovce (o. Gelnica)

Historické informácie

• Železiarsky podnik grófskej rodiny Csákyovcov začal svoju činnosť roku 1805.
  Po rekonštrukcii roku 1843 vyrábala železiareň tyčové železo, plechy, nástroje, výrobky z ocele, zdobené umelecké odliatky. Železiareň sa stala známou tým, že ako prvá železiareň v Uhorsku odlievala monumentálne sochárske diela. Na základoch železiarskeho podnikania Csákyovcov bola roku 1907 založená akciová spoločnosť Prakovská železiareň a oceliareň grófa Ladislava Csákyho. Spoločnosť rozvinula najmä výrobu špeciálnych ušľachtilých ocelí (rýchlorezné ocele zn. AJAX, volfrámové ocele, kamenárske, niklové a pružinové ocele). V období prvej ČSR vyrábali v prakovskej oceliarni 41 druhov špeciálnych ocelí. V podniku pracovala väčšina obyvateľov obce.

Kultúrna pamiatka

• Kostol svätej Ľudmily (kat.) vzbudzoval pozornosť staviteľov a turistov tým, že v jeho interiéri sa maximálne uplatnila liatina (liatinové zdobené nosné stĺpy chóru, schodište, železné parkety) – v správe Farského úradu rímskokatolíckeho v Gelnici.

---

1. Gelnica

V časoch kráľa Belu IV. bola už mestom s banskými, správnymi, súdnymi a hospodárskymi výsadami. V 19. storočí tu boli v prevádzke dve železiarne: Mária huta, podnik Antona Patza od roku 1810, Matilda huta, podnik Otakara Jacobsa od roku 1849. V polovici 19. storočia okrem baní, hút a hámrov pracovalo v meste a na okolí (Perlová dolina, predtým Grellnseifenská dolina), takmer 200 kováčov, ktorí vyrábali klince a reťaze.

Kultúrna pamiatka

• Pamiatkou na podnikanie Jacobsovcov je liatinová socha modliaceho sa baníka, ktorá pôvodne zdobila rodinnú hrobku Jacobsovcov v Matilda hute. Socha je dielom maďarského sochára Edmunda Szamolovského (1878 – 1914). Jacobs ju nechal odliať roku 1910. Na námestie v Gelnici bola prenesená roku 1930 pri príležitosti
  700. výročia založenia Gelnice.

Múzeum

• Banícke múzeum, založené roku 1963, sídli v budove bývalého mestského magistrátu. Zbierky dokumentujú baníctvo, hámornícku maloželeziarsku výboru a cechový život
  v Hnileckej doline. Zmienku si zasluhujú pamiatky z pôsobenia štátnej odbornej školy železiarskej v Gelnici (založenej roku 1893), zameranej na prípravu technikov
  a robotníkov v obvode Košickej obchodnej a priemyselnej komory.

---

1. Krompachy

Historické informácie

• Začiatky tunajšieho železiarstva siahajú do 16. storočia. V roku 1841 vznikla Pohornádska železiarska spoločnosť. K vysokej peci postavenej v 30. rokoch 19. storočia pristavili skujňovaciu hutu a hámor a v roku 1845 postavili valcovňu ocele. V roku 1852 sa železiareň rozšírila o zlievareň a o rok neskôr o strojársku dielňu na výrobu poľnohospodárskych strojov. V tomto období už zamestnávala železiareň 300 robotníkov. V roku 1880 bola postavená nová vysoká pec, v roku 1902 nová moderná vysoká pec, bessemerov konvetor na výrobu ocele a dielňa na smaltovanie liatinových varných nádob. V časti závodu Stará Maša vyrábali liatinové nádoby, stoly do parkov a kvetináče, stroje a časti strojov, smaltované nádoby rôznej veľkosti a rôznych druhov.
• V roku 1870 začal pracovať v krompašskej železiarni strojný inžinier Viktor Lorenc (1843 – 1915). V období jeho pôsobenia vyrábala železiareň tzv. krompašské gátre (mechanické drevoobrábacie rámové píly na rezanie dosiek), ktoré sa rozšírili v krajinách strednej a východnej Európy.
• Železiareň v Krompachoch predstavovala koncom 19. storočia a v prvých desaťročiach 20. storočia technicky najmodernejší železiarsky podnik, v dnešnom ponímaní úplný integrovaný závod s najväčšou hutníckou výrobou v Uhorsku. Koksové vysoké pece postavené roku 1897 s ročnou výrobou 82 000 ton surového železa boli najvýkonnejšími v Uhorsku. Oceliareň rozšírili o päť 25 tonových siemens-martinských pecí. V roku 1913 mala krompašská oceliareň ročnú kapacitu 150 000 ton ocele a primerane vzrástla i kapacita valcovní.

Technická pamiatka

• Objekty tzv. Starej Maše (vysokopecná huta, zlievareň, dielne, robotnícka kolónia) z polovice 19. storočia.
• Krompašský lorencovský gáter z 80. rokov 19. storočia inštalovaný v areáli závodu Kovohuty Krompachy, a. s.

---

1. Železiareň Košické Hámre

Historické informácie

V súvislosti s výstavbouvodnej nádrže Ružín bola roku 1964 zastavená prevádzka železiarne a zlievarne v Košických Hámroch. Túto železiareň založilo mesto Košice začiatkom 16. storočia pri sútoku potokov Opátka a Hámor. V polovici 19. storočia postavil nemecký priemyselník Otakar Jacobs na mieste slovenských pecí vysokú pec a skujňovací hámor. Výroba sa postupne preorientovala na zlievárenstvo. Vysokú pec odstavili roku 1911. Zlieváreň však ostala v prevádzke naďalej a v období prvej ČSR vyrábala široký sortiment odliatkov. Bola vybavená kuplovou pecou s ventilátorom, ktorý bol poháňaný vodným kolesom a žeriavom s dreveným mostom.

Návrat do Košíc cez Jaklovce, fakultatívne zastávka pri Ružínskej priehrade, ktorej výstavba sa začala r. 1965.

---

1. Krásnohorské Podhradie

Mauzóleum

• Secesná stavba z r. 1903 – 1904 v malej parkovej úprave, ktorú postavili ako rodinnú kryptu pre Dionýza Andrássyho a jeho manželku Františku.

Národná kultúrna pamiatka

• Hrad Krásna Hôrka s historickou hradnou expozíciou pochádza z prvej polovice
  13. storočia. Krásna Hôrka patrila do polovice 16. storočia rodine Bebekovcov,
  od začiatku 17. storočia do 20. storočia rodine Andássyovcov

---

1. Rožňava 

Historické informácie

• Roku 1320 povýšil Rožňavu kráľ Karol Róbert na mesto. História mesta je úzko spätá s baníctvom. Dolovali sa tu ušľachtilé, železo a meď.

Múzeum

• Banícke múzeum, Šafárikova ul. 31, Šafárikova ul. 43
• Expozície dokumentujú nielen vývoj baníctva a hutníctva, ale aj remeslá, umenie, prírodu a históriu v regióne Gemer.

Kultúrna pamiatka

• Kostol Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne farský, od roku 1776 biskupský, gotická stavba dokončená okolo roku 1304. Voľný obraz Metercie, neskorogotický z roku 1513, od Majstra L. A., s podrobným znázornením baníckych a hutníckych prác
  v mnohých detailných scénach.

---

1. Betliar

Historické informácie

• Obec patrila Bebekovcom a od konca 16. storočia až do 20 storočia Andrássyovcom. Jej obyvatelia sa zaoberali baníctvom (zlato a železo). V roku 1781 bola v obci postavená vysoká pec, v roku 1845 – 1847 prvá valcovňa na parný pohon v Uhorsku
  a roku 1853 druhá vysoká pec (Jakobina huta, Tomášova huta). V roku 1879 odkúpil betliarsku železiareň gróf Emanuel Andrássy. Vysoké pece zanikli roku 1903.

Národná kultúrna pamiatka

• Kaštieľska 6.
• Komplex Národná kultúrna pamiatka tvorí kaštieľ Betliar s prírodným parkom a expozíciou. Bytová kultúra šľachty v 18. a 19. storočí. Kaštieľ v Betliari dal postaviť začiatkom 18. storočia Štefan Andrássy, kurucký kapitán a veliteľ mesta Levoče. Koncom 18. storočia bol za Leopolda Andrássyho kaštieľ klasicistiky prestavaný
  a obklopený anglickým parkom. Koncom 19. storočia za Emanuela Andrássyho bol kaštieľ prestavaný na spôsob francúzskych renesančných barokových zámkov
  v historizujúcom slohu. Kaštieľ bol hojne navštevovaný zahraničnými hosťami, predovšetkým majiteľmi železiarskych podnikov, ktorým Andrássyovci dodávali rudu a surové železo zo svojich gemerských závodov. Tu usporadúvali nákladné hostiny
  a poľovačky, ktoré mali upevniť tieto obchodné styky. Park má okolo 70 ha a je v ňom niekoľko jazierok, fontán, vodometov, sôch a váz. Kovové plastiky boli uliate
  v železiarni Andrássyovcov v blízkej Drnave.

---

1. Nižná Slaná

Historické informácie

• Banícka obec založená v 14. storočí patrila od poslednej tretiny 16. storočia až do
  19. storočia rodine Andrássyovcov. V 60. rokoch 19. storočia, keď v Gemeri v doline Slanej nastalo značné oživenie železiarskej výroby, najmä pričinením významného železiarskeho podnikateľa, grófa Emanuela Andrássyho (prezývaného aj „železiarsky gróf“), stala sa Nižná Slaná dejiskom nového železiarskeho podnikania. Tento podnikateľ postavil roku 1867 na mieste zastaranej železiarne so slovenskou pecou
  a hámrami novú vysokú pec, ktorú nazval „Etelka huta“. Vo vysokej peci zhutňovali siderity a limonity v surovom i praženom stave. Na praženie rudy slúžilo osem pražiacich pecí. Ročná výroba surového železa bola 6 300 ton v roku 1898. Roku 1900 prešla železiareň do vlastníctva Rimavsko-muránsko-šalgótarjánskej účastinnej spoločnosti, ktorá roku 1907 zastavila prevádzku vysokej pece.

Technická pamiatka

• Etelka huta, vysoká pec s priľahlou budovou na technologickú prípravu vysokopecnej vsádzky v areáli závodu ŽELBA š. p., odštepný závod SIDERIT Nižná Slaná.

---

1. Vlachovo

Historické informácie

• Obec vznikla v polovici 14. storočia ako banícke sídlisko. Do polovice 16. storočia patrila Štítnickovcom, potom rodine Andrássyovcov ako súčasť krásnohorského hradného panstva. Od roku 1549 sa tu spomínajú 2 železiarske hámre. Výroba železa tu prebiehala nepretržite aj v 18. storočí (Nižný hámor, Vyšný hámor). Vysokopecnú hutu (Karlova huta) pri sútoku rieky Slanej a potoku Dobšiná postavil roku 1843 gróf Karol Andrássy. Neskôr sa železiareň stala súčasťou železiarskeho podniku grófa Emanuela Andrássyho, ktorý tu roku 1870 postavil druhú vysokú pec. V 80. rokoch 19. storočia bola v prevádzke už len jedna vysoká pec. V roku 1898 dosiahla ročná výroba 5 162 ton surového železa. V roku 1900 sa vlachovskej železiarne zmocnila Rimavsko-muránsko-šálgótarjánska účastinná spoločnosť, ktorá definitívne zastavila výrobu roku 1907.

Technická pamiatka

• Karlova huta, vysoká pec s prevádzkovou budovou situovaná v katastrálnom území obce Vlachovo v lokalite Dobšinská Píla.

---

1. Dobšiná

Historické informácie

• Banícke mestečko založili roku 1326. V 14. storočí sa tu spomínajú železiarske hámre, v 15. storočí zlaté, strieborné, medené a železo rudné bane. Roku 1680 bola
  v Dobšinej postavená prvá vysoká pec. V 19. storočí boli v prevádzke 2 vysoké pece, ktoré patrili mestu Dobšiná. Tzv. dobšinskú hornú hutu prenajímali Coburgovci, ktorí tu postavili roku 1858 vysokú pec a skujňovacie vyhne.

Technická pamiatka

• Mestský úrad Dobšiná
• Liatinová konštrukcia schodiska odliata v drnavskej železiarni za majiteľa grófa Dionýza Andrássyho.

---

1. Stratená

Historické informácie

• Obec sa vyvinula okolo mediarskych, neskôr železiarskych podnikov v prvej polovici 18. storočia. Železiareň bola situovaná pozdĺž potoka Hnilec vo vzdialenosti 7 – 8 km od železnorudných baní v Dobšinej a Spišskej Novej Vsi. Rozvoj železiarne nastal v roku 1842, keď prešla do rúk rodiny Coburgovcov. Starú vysokú pec roku 1858 prestavali a roku 1861 postavili novú vysokú pec.

Technická pamiatka

• Zachovala sa časť prevádzkových objektov.

---

1. Červená Skala (časť obce Šumiac)

Historické informácie

• Začiatky železiarstva na Červenej Skale siahajú do druhej polovice 18. storočia. Železiareň patrila do roku 1807 Jozefovi Coloredovi, komornému grófovi v Banskej Štiavnici, odborníkovi v hutníctve. Novými majiteľmi vysokej pece a hámrov na Červenej Skale sa od roku 1807 stali gróf František Koháry a Jozef Mitrovský. V tejto ére železiarskeho podnikania sídlila správa Pohorelských železiarní na Červenej Skale. Od roku 1826 získal Pohorelské železiarne, a tým aj železiareň na Červenej Skale, Ferdinand Coburg. Vysoká pec bola definitívne odstavená roku 1882.

---

1. Vaľkovňa

Historické informácie

• V katastri obce (Nižná Švábolka, Vyšná Švábolka) boli v prevádzke v 19. storočí valcovne na výrobu plechov a koľajníc, ktoré postavila saská arcivojvodská rodina Coburgovcov.

Technická pamiatka

• Objekt bývalých coburgovských železiarní, slúžiaci ako sklad valcovne, postavený roku 1839, prestavaný v roku 1890.

---

1. Pohorelá (osada Pohorelská Maša)

Historické informácie

• Poddanská dedina Pohorelá hradu Muráň vznikla po roku 1612. Osada Pohorelská Maša vznikla na prelome 18. a 19. storočia pri coburgovských železiarňach.
  V 70. rokoch 18. storočia sa začalo v obci vyrábať železo (v roku 1794 oceľový hámor, v roku 1804 vysoká pec a hámor). V roku 1826 sa stali Pohorelské železiarne súčasťou Coburgovského železiarskeho podniku. V rokoch 1837 – 1839 postavili
  v Pohorelej novú vysokú pec so zlievárňou a hámrami na mieste, ktoré sa nazývalo podľa majiteľa Ferdinandova huta. Vysoká pec bola v prevádzke do roku 1892.
  V 90. rokoch 19. storočia pracovala v tejto železiarni oceliareň, valcovňa, zlieváreň
  a strojáreň. Táto výroba sa udržala až do 20. storočia.

Pamätník

• Liatinový pavilón odliaty v pohorelskej železiarni roku 1841 na pamiatku zakladateľa Coburgovských železiarní, Ferdinanda Coburga (1785 – 1851).

---

1. Muráň (časti obce Muráň, Predná Hora)

Historické informácie

• Už v 15. storočí boli v obci železiarske pece a hámre.

Pamätníky

• Predná Hora, Obelisk grófa Františka Koháryho (železiarskeho podnikateľa, spolumajiteľa vysokej pece a hámra na Červenej Skale od roku 1807) na rázcestí Muránskej Huty, Prednej Hory a Muráňa z roku 1807
• Pamätník bulharského kráľa Ferdinanda (bronzová plaketa s hlavou a erbom) zo začiatku 20. storočia.

---

1. Tisovec

Historické informácie

• Koncom 18. storočia sa začala v Tisovci rozvíjať výroba železa. V roku 1782 postavili vysokú pec, v rokoch 1804 – 1805 tu pracovali tri hámre. V 40. – 50. rokoch
  19. storočia bola tisovská vysoká pec najväčším výrobcom surového železa
  v Uhorsku. R. 1864 postavili druhú vysokú pec so škótskou stĺpovou konštrukciou.
  V roku 1913 spustili v Tisovci koksovú vysokú pec s dennou kapacitou 50 ton surového železa. V rokoch 1921 – 1923 sa uskutočnila v tisovskej železiarni väčšia rekonštrukcia, v rámci ktorej postavili namiesto dvoch zastaraných vysokých pecí výkonnejšiu koksovú vysokú pec, tri nové Cowperove ohrievače vzduchu. Kvôli využitiu vysokopecnej trosky postavila štátna železiareň v Tisovci tehelňu na výrobu troskových tehál. Po skončení druhej svetovej vojny sa podarilo robotníkom odstrániť škody a 19. apríla 1947 obnoviť prevádzku vysokej pece. V rámci rekonštrukcie železiarne bola roku 1953 postavená nová tenkostenná vysoká pec s užitočným objemom 325 m ³ . Dňa 18. mája 1965 dopravili z tisovskej vysokej pece oheň na zapálenie prvej vysokej pece vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach.
  Dňa 30. decembra 1965 zastavili v Tisovci nerentabilnú prevádzku vysokej pece,
  pri ktorej bolo zamestnaných vyše 200 ľudí.

Mestský úrad, Tisovec – objekt radnice

Múzeum Expozície:

• Tisovec vo vývoji pohronského a gemerského železiarstva (Expozíciu odborne pripravilo a realizovalo Slovenské technické múzeum v Košiciach). Kovospracujúce remeslá (expozíciu odborne pripravilo a realizovalo Slovenské národné múzeum
  v Bratislave).

---

1. Hnúšťa

Historické informácie

• V polovici 19. storočia tu bol najväčší závod Rimavsko-muránskej spoločnosti. Túto vysokú pec postavila roku 1830 spoločnosť Rimavská koalícia. Pôvodne zásobovala všetky hámre koalície surovým železom. Ročne sa vyrobilo 2 800 ton sivého surového železa. Po rekonštrukcii vysokej pece roku 1894 vzrástla výroba surového železa na 4900 ton za rok.

---

1. Sirk (osada Červeňany)

Historické informácie

• Tunajšiu železiareň pod Železníkom postavila Hrlicko-tapolcsánska železiarska účastinná spoločnosť v rokoch 1870 – 1871. Červenianska vysoká pec s parostrojným dúchadlom vyrobila ročne 2 400 – 2 800 ton surového železa. Rudu dopravovali povozníci z baní na Železníku, v Sirku, Rákoši a Nandraži. Surové železo sa prepravovalo povozmi k železničnej stanici Tornaľa. Značná časť surového železa sa predávala do Rakúska. Od roku 1883 sa červenianska vysoká pec stala súčasťou Coburgovho železiarskeho podniku a bola v prevádzke do roku 1903.

Technická pamiatka

• Drevouhoľná vysoká pec pilierovej konštrukcie o pôdoryse 4x4 m, postavená
  z lomového kameňa, mala pôvodne výšku 13,47 m a užitočný objem 40 m ³ .

---

1. Jelšava

Historické informácie

• Mestečko vzniklo ako banícke sídlisko na ceste z Muráňa do Plešivca a Rožňavy.
  Už v roku 1243 sa spomína Jelšavský hrad a železiareň. Jelšava patrila Komore (koniec 16. storočia), palatínovi Vesselényimu a potom rodine Koháryovcov
  a Coburgovcov. Po tureckom spustošení v 16. storočí baníctvo zaniklo a aj výroba železa poklesla, hoci nezanikla (v rokoch 1804 – 1805 tu boli dve slovenské pece
  a dva hámre). Väčšina obyvateľov sa stala remeselníkmi (v roku 1697 bolo
  19 remesiel). Od začiatku 18. storočia vynikala Jelšava vo výrobe kovaných zvoncov v celouhorskom meradle. Výroba mala remeselný charakter. Prostredníctvom obchodu sa dostávali jelšavské zvonce, chýrne svojím ladením, do krajín strednej a východnej Európy. Jelšavské zvonkárstvo zaniklo roku 1967. Zariadenie poslednej zvonkárskej dielne majstra Jána Kenyeresa zachránilo Slovenské technické múzeum v Košiciach.

---

1. Štítnik

Historické informácie

• Obyvatelia Štítnika sa už od 12. storočia venovali dolovaniu rúd, výrobe a spracovaniu železa, ako to dosvedčuje názov mestečka, potom zmienka o potoku pri hámri roku 1243, ďalej písomný dokument z roku 1344, ktorý prvýkrát spomína hámor v Štítniku. V rokoch 1804 – 1805 pracovalo v mestečku 10 slovenských pecí a 10 hámrov. Akciová spoločnosť Štítnicka konkordia, založená v roku 1833, mala v Štítnickej doline vysokú pec, skujňovacie vyhne a hámor. Vysoká pec vyrobila týždenne 36,4 – 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo najmä do Ganzovho podniku
  v Pešti. Druhú vysokú pec v Štítnickej doline postavila koncom 40. rokov 19. storočia Benediktyovská spoločnosť s ročnou výrobou 1 344 ton liatiny.

Národná kultúrna pamiatka

• Kostol (ev. a. v.) predstavuje gotickú stavbu zo 14. storočia, ktorá bola dokončená
  v poslednej tretine 15. storočia so stredovekými nástennými maľbami. Interiér je bohato vyzdobený predmetmi pôvodného zariadenia, ako aj sústredenými pamiatkami z gemerskej oblasti do kostola pri reštaurovaní na sklonku 19. storočia. Krstiteľnica je gotická bronzová z roku 1454, kalichy a bohoslužobné nádoby z 15. – 17. storočia, vyšívané bohoslužobné prikrývky z rokov 1641, 1679 a zo 17. a 18. storočia.

---

1. Kunova Teplica

Historické informácie

• V rokoch 1804 – 1805 boli v obci štyri slovenské pece a tri hámre. Akciová spoločnosť Štítnicka konkordia tu založila roku 1833 železiareň s vysokou pecou
  a zlievarňou. Týždenne sa vyrobilo 33,6 – 36,4 ton zlievarenského surového železa.
  V zlievárni odlievali priamo z vysokej pece kachle, rúry, rošty, súčasti sporákov, hrnce – ročne asi 3 920 ton.

Trasa ukončená s možnosťou prechodu na železnú cestu v Maďarsku (Ózd) cez Tornaľu, hraničný prechod Kráľ – Bánréve.

---

1. Ózd (MR, Boršodsko – Abovsko – Zemplínska Župa)

Múzeum

• Alkotmány u. l
• Expozícia
• História železiarskeho podniku v Ózde, ktorý založil Gemerský železiarsky spolok roku 1845.

Skanzen

• Balyki főút 3
• Hutnícke a energetické zariadenia, obrábacie stroje, používané v ózdskej železiarni
  v rozpätí rokov 1860 – 1914, inštalované v parku.

---

1. Mníšek nad Hnilcom

Historické informácie

• Meno obce ukazuje, že sa v jej obvode v ranom stredoveku zdržiavali mnísi – pustovníci. Prvázmienka o obci je z roku 1312. Od 14. storočia nadobúda význam ťažba medi. Boli tu aj bane na zlato a striebro. Ruda vyťažená v Mníšku nad Hnilcom sa spracúvala v hutách v Gelnici, Smolníku a Tichej Vode. Od stredoveku sa tu vyrábalo železo, ktoré sa spracúvalo v hámroch aj na drôt.

---

1. Švedlár

Historické informácie

• Najstaršia zmienka o obci je z roku 1312. Kráľ Karol Róbert daroval obec roku 1338 Smolníku. Spolu so Smolníkom dostala sa obec do rúk Thurzovcov, potom Csákyovcov a nakoniec Banskej komory. Za reformácie bol Švedlár strediskom radikálnej sekty anabaptistov – novokrstencov na čele s Andrejom Fischerom, ktorý tu a v okolitých baníckych osadách pôsobil takmer 10 rokov. V baniach na meď sa pracovalo aj počas celého 19. storočia.

Kultúrna pamiatka

• Kostol svätej Margity Antiochijskej (kat.) pôvodne gotický je z druhej polovice
  14. stor. V presbytériu je pôvodná gotická klenba s figurálnou konzolou hlavy baníka zo 16. storočia. V kostole je umiestnená bronzová krstiteľnica z roku 1360 od zakladateľa Gaalovskej dielne v Spišskej Novej Vsi – majstra Konráda Gaala.

---

1. Nálepkovo (predtým Wagendrüssel, Vondrišel)

Historické informácie

• Táto banícka obec bola založená okolo roku 1270. Patrila markušovským Mariássyovcom. Pôvodne tu boli dve slovenské pece v majetku obce. V roku 1854 tu akciová spoločnosť postavila vysokú pec, ktorá zhutňovala najmä siderity z rudného revíru Žakarovce – Gelnica. Ročne sa tu vyrobilo 1 344 ton surového železa a 16,1 ton odliatkov. Prevádzka vysokej pece bola odstavená roku 1910. V chotári Nálepkova sa ťažili aj medené rudy, najmä od roku 1748, kedy bola založená Spoločnosť nálepkovských ťažiarov. Ťažba medených rúd a ich zhutňovanie v Smolníku prekvitalo až do roku 1843, kedy ťažba medzi začala upadať. V 19. storočí prevádzkovala firma Július Plander a spoločníci hámre na výrobu železných, kovaných panvíc, motýk, lopát a rýľov. Tieto hámre boli založené roku 1785. Ich rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1896.

Kultúrna pamiatka

• Radnica, renovované námestie, kostol svätéhp Štefana kráľa (kat.), kostol (ev. a. v.), sčasti zachované pôvodné banícke domy s oblúkovite uzavretými vstupnými sieňami – Vorhaus.

---

1. Hnilčík (časti obce: Bindt, Hnilčík, Roztoky)

Historické informácie

• Počiatky tejto baníckej obce siahajú do 13. storočia. V časoch banskej konjuktúry sa sem nasťahovalo veľa baníkov z Liptova, horného Spiša a z Oravy. V chotári obce Hnilčík sa vyskytuje niekoľko ložiskových oblastí, ktoré v minulosti predstavovali významné ťažobné strediská. Ide o banské revíry:

  Roztoky, Grétla, Bindt.

Technická pamiatka

• Viadukt úzkokoľajnej železničky bez premostenia (nosné múry).

  Bindt

  patrí
  k najvýznamnejším rudným revírom na Spiši. Železné rudy sa tu ťažili už v 15. storočí. Neskôr od 18. storočia do polovice 19. storočia vystupuje do popredia ťažba medených a zlatonosných rúd. Od roku 1859 dochádza k opätovnému rozvoju železno-rudného baníctva zásluhou arcivojvodu Albrechta, majiteľa sliezskych
  a haličských železiarní, ktorý prenajímal aj železiareň v Liptovskom Hrádku. Železnú rudu pražili pred expedíciou v ôsmich pražiacich peciach pri bidtských baniach, ktoré uviedli do prevádzky roku 1873. Po zavedení mechanického vŕtania roku 1894 sa ťažba zvýšila na 16 – 28 tisíc ton železnej rudy ročne. Neskôr pribudla mechanická úpravňa a tepelná elektráreň. Takto na ložisku Bindt vznikol moderný závod, ktorý praženou rudou významnou mierou zásoboval moravské železiarne. Ťažba na lokalite Bindt bola ukončená v roku 1932, kedy sa zásoby vyčerpali.

Technická pamiatka

• Staré šachty a štôlne, betónové zvyšky tepelnej elektrárne, niekoľko km dlhé haldy, pražiaca pec s úpravňou, zvonička tzv. umieračik.

---

1. Novoveská Huta (miestna časť mesta Spišská Nová Ves)

Historické informácie

• Pôvodne to bola banícka osada, ktorá vznikla v chotári mesta Spišská Nová Ves.
  Už v 13. storočí sa tu ťažila medená ruda. Medzi ťažiarmi malo dominantné postavenie ťažiarstvo Johanni a Dolovajka. Po vstupe spišskonovoveských ťažiarov do Združenia hornouhorských ťažiarov postavili v Novoveskej Hute hutu Johanni na spracovanie medených rúd, ktorá bola v prevádzke vyše 100 rokov. Najprosperujúcejšia spoločnosť Johanni postavila v roku 1768 v rovnomennej šachte ťažné odvodňovacie zariadenie, ktoré odvodňovalo aj susednú baňu Dolovajku. V tom čase sa ťažila iba bohatá medená ruda s obsahom nad 12 % medi. Do roku 1868 sa
  z ložiska vyťažilo 550 000 ton rudy s obsahom 3 – 12 % medi, t.j. asi 6 000 ton čistého kovu. V roku 1888 bola zastavená ťažba rudy a prevádzka huty v Novoveskej Hute. Areál šachty Johanni odkúpilo konzorcium a postavilo tam Novoveské kúpele.

Technická pamiatka

• Kamenný cestný most, drevená zvonica

Kultúrna pamiatka

• Kúpeľné budovy z konca 19. storočia – pozostatky Novoveských kúpeľov

Turistika

• tri trasy značkovaných turistických chodníkov, dve značené cyklotrasy (horská cykloturistika)

---

1. Spišská Nová Ves

Historické informácie

• Spišská Nová Ves bola založená v 13. storočí. Už v 14. storočí boli tu bane, v ktorých ťažili meď, železo a striebro, ktoré sa spracúvali v početných hutách a hámroch.
  V roku 1412 dal kráľ Žigmund Spišskú Novú Ves poľskému kráľovi Vladislavovi Jagellovi do zálohu (spolu s ďalšími 12 spišskými mestami). Zálohované mestá sa vrátili Uhorsku až po 360 rokoch za Márie Terézie. V roku 1773 Mária Terézia vytvorila z navrátených miest novú provinciu (okres) 16 spišských miest s centrom
  v Spišskej Novej Vsi. V meste pôsobili viaceré remeselnícke cechy, z ktorých najvýznamnejšia bola kovolejárska dielňa Konráda Gaala. S jej dokonalými výrobkami sa stretávame po celom Spiši. V 17. a 18. storočí, keď ostatné mestá rapídne upadali, Spišská Nová Ves vďaka obnoveniu ťažby železa a obchodu s ním prežívala obdobie novej konjuktúry. Po zrušení provincie roku 1876 mala Spišská Nová Ves postavenie banského mesta.

Múzeum

• Vlastivedné múzeum, Letná č. 50, sídli v Provinčnom dome. Expozícia: Príroda
  a história okresu Spišská Nová Ves.

Kultúrna pamiatka

• Kostol Nanebovzatia Panny Márie (kat. farský) z druhej polovice 13. storočia s 87 m vysokou kostolnou vežou, v ktorej je umiestnený najväčší spišský zvon od Andreasa Schaudta s priemerom 206 cm. V interiéri kostola sa nachádza bronzová ranorenesenčná krstiteľnica.
• Radnica, reduta (budova bývalého mestského hotela, kaviarne a divadla).

Kultúrna pamiatka – Technická pamiatka

• Budova gymnázia, na nádvorí ktorého je inštalovaná busta Ľudovíta Trangousa
  (1786 – 1855), významného rodáka zo Spišskej Novej Vsi, železiarskeho podnikateľa, zakladateľa a zveľaďovateľa železiarne v Krompachoch.

Štôlňa

• Banícka štôlňa pod objektom Strednej priemyselnej školy (baníckej a geologickej).

---

1. Markušovce –

   fakultatívny výlet

Historické informácie

• Markušovce patria medzi najstaršie osady Spiša a spomínajú sa už na začiatku
  12. storočia ako hraničná osada a strážna obec. Až do zrušenia poddanstva patrila obec spišskej šľachtickej rodine Mariássyovcov, ktorá podnikala v baníctve a hutníctve.
  V roku 1567 založili na tunajšom zámku zemiansku školu, na ktorej sa vyučovalo aj po slovensky. Posledná zmienka o škole je z roku 1663.

Národná kultúrna pamiatka

• Renesančný kaštieľ z roku 1643, v ktorom sídli Múzeum historického nábytku.

Národná kultúrna pamiatka

• Letohrádok Dardanely, pamiatka rokokovej architektúry.

Múzeum

• z roku 1778, situované v prostredí niekdajšieho francúzskeho parku je sídlom Múzea klávesových hudobných nástrojov, vyrábaných na území Slovenska.

Kultúrna pamiatka

• Kostol svätého Michala archanjela (kat.) z 13. storočia, v interiéri náhrobky Mariássyovcov z červeného mramoru zo 16. a 17. storočia. V blízkosti kostola sú zachované časti Markušovského hradu, pôvodne gotického, postaveného v druhej polovici 13. storočia.

Prírodné zvláštnosti

• Markušovská transgresia (prírodná rezervácia), tzv. Markušovský skalný hríb.

---

1. Rudňany (predtým Koterbachy)

Historické informácie

• Banícka obec bola založená v prvej polovici 14. storočia predkami rodiny Görgeyovcov. Ťažilo sa tu striebro, meď a ortuť. Od roku 1749 sa uskutočňovali rozsiahle banské práce, začalo sa ťažiť do hĺbky 200 metrov. Do roku 1793 sa ťažilo len na žile Droždiak s najhlbšou štôlňou Rochus. Približne od roku 1847 sa začali ťažiť siderity ako železná ruda, tetraedrity ako ortuť a baryt ako vedľajší produkt. Koncom 19. storočia medené bane upadali, avšak roku 1895 začalo Vítkovické banské a železiarske ťažiarstvo dolovať železnú rudu, ktoré vybudovalo na úpravu rúd pražiareň, koncom 19. storočia najväčšiu v celom Uhorsku.
• Rudnianske ložisko bolo najväčším podnikom na dolovanie železnej rudy v Československu až do zastavenia ťažby roku 1991.

Technická pamiatka

• Portál štôlne Rochus

---

1. Kluknava

Historické informácie

• Kluknava sa vyvinula na území Richnavy asi v poslednej tretine 13. storočia a patrila pod panstvo richnavského hradu. Neskôr bola majetkom Csákyovcov. Železná ruda sa ťažila v Banskej doline ručne – želiezkom a kladivkom. Neskôr pomocou ohňa nahriali rudu, ktorá sa potom ľahšie oddeľovala od hlušiny, strhávali ju a rozbíjali na malé kúsky. Vynájdením strelného prachu v 18. storočí sa práca v bani výraznejšie uľahčila.
• Prvý železiarsky hámor postavil roku 1551 Daniel Gundelfinger, kapitán richnavského hradu. Vyrábali sa tu železné polotovary určené na ďalšie spracovanie dedinským kováčom. V 40. – 50. rokoch 19. storočia bola v Kluknave menšia železiareň so slovenskou pecou, ktorá vyrábala iba pre miestny trh.
• Súčasťou obce Kluknava je osada Štefanská huta, ktorá bola dejiskom významného hutníckeho podnikania v 19. storočí. Ťažiarstvo súkromných banských podnikateľov, (Oberungarische Waldbürgerschaft) založené roku 1748, získalo v roku 1833 právo na zhutňovanie rúd.
• Ťažiarstvo postavilo v rokoch 1846 – 1848 novú hutu, v ktorej zhutňovali sulfidové rudy na striebro, meď a ortuť. Hutu pomenovali na počesť novorodeného palatínovho syna Štefana na Štefanskú hutu. V 50. – 60. rokoch 19. storočia pracovalo pri výrobe kovov 168 robotníkov. Ako v prvej hute v Uhorsku tu zaviedli roku 1889 elektrolytický postup na oddelenie striebra od čiernej medi a na rafináciu medi.

Technická pamiatka

• Pozostatky továrenskej klasicistickej budovy z polovice 19. storočia v osade Štefanská huta. Drevený krytý most z červeného smreku cez rieku Hornád, ktorý spája historickú osadu Štefanskú hutu s Kluknavou. Most konštrukcie lichobežníkového vešadla kombinovaného s priehradovým trámom o rozpätí 27,8 m bol postavený roku 1832
  a zrekonštruovaný v rokoch 1981 – 1984. Vyniká svojím ojedinelým technickým riešením.

---

1. Jaklovce

Historické informácie

• Jaklovce vznikli na území, ktoré kráľ Ladislav IV. roku 1282 vyňal z právomoci Gelnice a daroval comesovi Jekulovi. V roku 1344 sa spomínajú ako villa Jekel. Až do zrušenia poddanstva zostali v majetku rodiny Jekelfalussyovcov. Už v stredoveku sa
  v obci nachádzali bane na železo. V polovici 19. storočia bola v obci menšia železiareň s hámrom bez vysokej pece.

Kultúrna pamiatka

• Barokový kaštieľ, pôvodne jednopodlažný z polovice 18. storočia, pred rokom 1920 prestavaný a rozšírený na poschodový. Hospodárska budova a koniareň, pôvodná stavba z druhej polovice 18. storočia, empírovo upravená a po roku 1945 čiastočne upravená. Terajší majiteľ kaštieľa plánuje urobiť z kaštieľa poľovnícky zámoček
  s reštauračnými službami. Okrem toho hodlá vybudovať v katastri obce zimné a letné turistické stredisko.

---

1. Opátka (predtým Opáka) –

   fakultatívny zájazd

Historické informácie

• Obec sa spomína až v 18. storočí (1763) v súvislosti s baňami na meď. V prvej polovici 19. storočia tu Banská komora postavila pec na tavenie medi a hámor.

Technická pamiatka

• Objekt bývalej správy mediarskych hámrov, tereziánska neskorobaroková stavba z roku 1767 – 1770, budovaná do svahu, zo strany cesty prízemná a v záhradnej časti dvojpodlažná.

Kultúrna pamiatka

• Kostol svätého Floriána (kat.), barokovo – klasicistický, postavený roku 1784, reštaurovaný roku 1845 a koncom 19. storočia s početnými sakrálnymi pamiatkami.
  V interiéri boli použité banícke motívy. V sakristii je murovaná pec na pečenie oblátok so železnými formami na pečenie oblátok z roku 1749.