Liatinové pamätníky na strednom Slovensku

Škultéty, 2021

Na strednom Slovensku bolo už v stredoveku viacero hutníckych podnikov, ktoré spracúvali miestne rudy. Neboli to len železné rudy, ale nachádzali sa na strednom Slovensku bohaté ložiská medených rúd (Špania Dolina, Staré Hory, Ľubietová a ďalšie lokality), ťažili sa vzácne kovy (Banská Štiavnica, Kremnica), ale aj antimón (Jasenie, Dúbrava na Liptove), ortuť, zinok, cín a iné. V nasledujúcom texte si ukážeme liatinové pomníky spojené s významnými osobnosťami, ktoré sa pričinili o rozvoj železohutníctva v 19. storočí. Uvedieme základné stredoslovenské centrá železohutníctva od 18. po 20. storočie, kde sa zachovali liatinové pamiatky.

Hronec a erárne Hrončianske železiarenské centrum – železiarenský komplex. Nachádza sa na Horehroní a patrí k starým lokalitám s hutníckou tradíciou siahajúcou do 14. storočia. Železiarne boli erárne, počas ich existencie tu pracovali viacerí známi hutnícky odborníci tých čias. K železiarenskému komplexu patrili viaceré hute počnúc Banskou Bystricou, Moštenicou, Jasením, Lopejom, Michalovou, Pieskom, Podbrezovou, Tisovcom. Na miestnom cintoríne sa nachádza liatinový náhrobný kríž Antona Glanzera (*17. 11. 1797, Banská Štiavnica, okres Banská Štiavnica, Slovensko – †28. 09. 1863, Hronec, okres Brezno, Slovensko), ktorý sa významnou mierou podieľal na výstavbe železiarní v Podbrezovej v rokoch 1840-1850.

Náhrobok Antona Glanzera na cintoríne v Hronci. Foto: V. Škultéty    

 Detail náhrobku Antona Glanzera. Foto: V. Škultéty

Podbrezovské železiarne. Najstarší nepretržite fungujúci hutnícky podnik, ktorý má známy dátum svojho vzniku – rok 1840. Podnik vznikol pre potreby výroby železničných koľajníc pre začínajúci rozvoj železničnej dopravy v Uhorsku. O jeho výstavbu sa zaslúžil knieža August Long. A. Lobkowitz vo Viedni a následne komisia odborníkov (A. Švajcer, A. Kerpely, A. Glancer s jej vedúcim A.L.Lobkowitzom), ktorá posudzovala možnosti výroby koľajníc v Hronci. Nakoniec sa rozhodlo pre výstavbu nového závodu pod kopcom Brezová pri Hrone.

Na pamiatku Augusta L. Lobkovitza bol v Podbrezovej liatinový pamätník s jeho bustou. Tento bol počas vojny zničený, dochovala sa len tabuľa s venovaním.

Zachovaná časť tabule z pomníka zakladateľovi železiarní v Podbrezovej.

Reprodukcia z knihy

Bujakovské Priehradného železiarne. Valcovne plechov v Bujakove (dnes časť Brezna). Bujakovské železiarne, železiarsky komplex Bujakovo - Tri vody desaťročia úspešne konkuroval dvom blízko situovaným železiarskym podnikom: Hrončianskemu komplexu a Pohorelskému komplexu (Coburgove železiarne) . Podnik Daniela Prihradného vyrábal dokonca viac valcovaného tovaru ako coburgovský železiarsky podnik.
V r. 1886 v Bujakove postavili zariadenie pre malé bessemerovanie s kuplovou pecou . Aplikovali tu skujňovací postup vylepšený inžinierom Henrichom Allenderom , riaditeľom a hlavným akcionárom železiarne v Bujakove (O 10 rokov neskôr sa stal riaditeľom v Železiarnňach Podbrezová). Vyrábali niekoľko druhov výborných ocelí, z ktorých valcovali bezchybné plechy. (To tvrdí konkurencia – Železiarne Podbrezová 170 ročné, str. 56). Na začiatku 20 stor. mal podnik 5 či 6 valcovacích tratí.Koncom 19. stor. produkovala železiareň ročne 62000 q (viedenských) tyčového železa a 2800 q plechov. V roku 1895 mala 278 robotníkov. V roku 1901 uhorský kartel výrobu v bujakovskej železiarni definitívne zastavil a demontoval celé strojové zariadenie. V objektoch na Bujakove začala pôsobiť Továreň na drevolátku, lepenku a škatule (Cuvert - dnešné Harmanecké papierne).
Liatinový pamätník z roku 1854 – bol venovaný A. Ernestovi Priehradnému, neskôr bol majiteľom Daniel Priehradný. Pamätník pôvodne stál pred budovou fabriky, dnes je posunutý o 200 m nižšie na ľavom brehu Hrona v osade Padličkovo.

Brezno – Bujakovo, liatinový pomník venovaný A. E. Priehradnému.

Stav pomníka okolo r. 1970, tabule s textom sú uložené v Horehronskom múzeu.

Obrázok je reprodukcia z knihy.

Jedna z tabúľ na pamätníku Ernesta Priehradného. Bujakovo, s láskavým zvolením

Horehronského múzea v Brezne, 2021 .

Texty na tabuliach:

Zároveň k spomienke

pánovi A. Ernest Prihradný

Spolupracovníci železiarní Tri Vody

zomrel v 45-tich rokoch života

3.mája 1854

  Tento monument bol zriadený

pod vedením pána Gustáva Adolfa Kellnera

v roku 1854

zlieval Olleriny Jozeph

  K peknému životu

vedie ťa hrob – šachta

Duch povstane

z tmavej zeme nocou

nenechá nás viac plakať

tíši vaše slzy

tam budeme zjednotení

tam bude šťastie.

  K večnej pamiatke na

pána J. Peter Wűrsching

ktorý bol cez 29 rokov hlavný pracovník

železiarní na Troch vodách

zomrel v 56 – tich rokoch života

9. septembra 1853

vďačný z Troch vôd 1854

  Text poskytlo :

Horehronské múzeum v Brezne, 2021

  Poznámka: Meno Priehradný sa píše aj v podobe Prihradny

            Koháry-Coburgovské železiarne. Do roku 1826 (do smrti Fr. Koháryho patrili železiarne rodine Koháry – bolo viacero rodinných spoluvlastníkov gróf Mitrovský, Coloredo a Forgáč). Počiatky hutníctva v regióne tzv. Gemerského Horehronia sú veľmi staré, siahajú až do 18. storočia (J. Alberty), no rýchlo sa rozvíjajú až pôsobením František Koháryho, po jeho smrti ich vyženil Ferdinand Coburg a v tomto období bol najväčší rozkvet hutníctva v tejto oblasti. Vysoká pec bola v Červenej Skale, neskôr v Pohorelskej Maši. Úpadok nastáva po I. svetovej vojne.

            Najdlhšie pracoval závod v Pohorelskej Maši, obnovený bol v roku 1935. Mal vo svojej histórii viacero názvov Oceľový dom, Tatramat, Omnia, Strojsmalt. Závod v Pohorelskej Maši zanikol v roku 2004.

Liatinový pomník z roku 1841 - Coburgov pamätník „Filagória“. Pomník sa nachádza vedľa hlavnej cesty I 66. Jeden z troch liatinových pomníkov zachovaných na Slovensku (Pohorelá, Bujakovo, Rimavské Brezovo).

Foto: Jozef Tišliar, 2018

Text: Ihrem Wohlthäter gnädigstem Herrn in tiefster Ehrfurcht dessen Eisenwerks-Verwandte

  Preklad: Vášmu dobrodincovi a najmilostivejšiemu pánovi v najhlbšej úcte jeho železiarenskí príbuzní. (poznámka: železiarenskí príbuzní sú chápaný ako zamestnanci – jedna rodina. Takto si zaväzoval majiteľ (lojalitu) robotníkov).

Gemerské železiarne – Rimavské Brezovo, Tisovec.

            Rimavská koalícia. V 19. storočí sa prudko začalo rozvíjať hutníctvo na Gemeri. Jednotlivý podnikatelia a obce spojené s hutníckou činnosťou sa začali spájať do združení a vytvárali koalície. V roku 1808 bola založená Muránska únia, prvá účastinná spoločnosť v Uhorsku. Neskôr 13.5.1810 vznikla Rimavská koalícia.

            Pred budovou v Rimavskom Brezove stojí liatinový pamätník Martinovi Sturmanovi (1757 - ?), ktorý bol pri zakladaní oboch spoločností. No už ako 21-ročný začal pracovať v službách Gemerskej župy. Bol mimoriadne ambiciózny. Ako 24-ročný získal hodnosť hlavného župného sudcu, ako 37-ročný zastával post hlavného župana s hodnosťou cisárskeho a kráľovského radcu. Svoje skúsenosti a styky využíval najmä na modernizáciu a zveľaďovanie gemerského železiarstva odstavením starých pecí a rozvíjaním výroby surového železa vo vysokých peciach.

Rimavské Brezovo, jeden z troch dochovaných liatinových pamätníkov na strednom Slovensku. Foto: Jozef Tišliar, 2018

  Zdroje:

Horehronské múzeum v Brezne

Fotografie zo zbierky Jozefa Tišliara z Brezna

http://old.majgemer.sk/gemer/revuca/zeleziarstvo.htm