Slovenská železná cesta (skratka SŽC) je kultúrna trasa spájajúca miesta ťažby železných rúd, výroby a spracovania železa a ďalších kovov. Je súčasťou Stredoeurópskej železnej cesty, jednej z kultúrnych trás registrovaných Európskym inštitútom kultúrnych trás so sídlom v Luxemburgu, čo je technický orgán Rady Európy. Organizačne ju zastrešuje občianske združenie „Slovenská železná cesta“ so sídlom v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach, ktoré na projekte participuje. Slovenská železná cesta (SŽC) úzko spolupracuje so Slovenskou banskou cestou (SBC).

Prícestné kríže, známe ako „Božie muky“, sú symbolom náboženskej viery ľudu, materiálnym vyjadrením emócii a duchovného života. V minulosti sa zvykli stavať pri cestách na okraji obce. Slúžili ako modlitebné miesta pri vchádzaní, alebo vychádzaní z obce. Neskoršia výstavba v obciach je dôvodom, že väčšina krížov sa dnes nachádza v zastavanom prostredí.

V nasledujúcom texte si ukážeme liatinové pomníky spojené s významnými osobnosťami, ktoré sa pričinili o rozvoj železohutníctva v 19. storočí. Uvedieme základné stredoslovenské centrá železohutníctva od 18. po 20. storočie, kde sa zachovali liatinové pamiatky.